Niekedy mám pri práci s ľuďmi chuť niekoho nakopať do zadku alebo aspoň ostentatívne tresnúť slúchadlom telefónu. Klobúk dole pred všetkými, ktorí pracujú so zákazníkmi, klientami, volajúcimi, skrátka s ľuďmi. Lebo tí sú rôzni, a s tým sa samozrejme musí rátať. Lenže človek by čakal, že ľudia študujúci alebo pracujúci na austrálskej univerzite, ktorá sa v štatistikách radí medzi TOP 2% na svete, budú mať určitú úroveň. Aspoň natoľko, že sa pri telefonáte na recepciu so žiadosťou o prepojenie na inú osobu predstavia, prípadne ešte povedia ohľadom čoho chcú danú osobu kontaktovať. Nuž, v mnohých prípadoch zabudni.
Na to, že študenti, ktorí majú vykonávať dôležité a zodpovedné povolanie zdravotnej sestry či záchranára často nevedia čítať emaily s porozumením, prípadne ich úplne ignorujú a dožadujú sa niečoho vyše mesiaca po termíne, si človek postupne zvykne. Ale na drzosť a hlúposť nie. A vidiac tú klientelu, ktorá na študijné oddelenie prichádza s tými najbizarnejšími požiadavkami a ešte neobvyklejším správaním, ani sa nečudujem, že je imigračná politika Austrálie taka prísna. Avšak zahraniční študenti sú ten najlepší biznis, takže žiaľ, treba sa len obrniť, zhlboka sa nadýchnuť (aj keď pri aróme niektorých študentov to neodporúčam) a ísť s úsmevom ďalej. Alebo máte nejaké zaručené tipy, ako si pri práci s ľuďmi zachovať vieru v ľudstvo? Sem s nimi!
Pripájam zopár príhod za posledných pár dní:
- Lektorka volá na naše všeobecné číslo: „Dobrý deň, mám problém s jedným Word dokumentom a stojí v ňom, že v prípade otázok mám kontaktovať toto číslo. Ja na to: „Mohli by ste byť trochu konkrétnejšia? O aký dokument ide? Čo potrebujete, sformátovať ho, vytlačiť, alebo čo pre vás môžeme urobiť?“ Neviem prečo niektorí jedinci očakávajú, že človek bude mať prehľad o všetkých možných Word dokumentoch kolujúcich na fakulte s vyše 4000 študentami a takmer 50 študijnými programami. To po prvé. Po druhé, aj keby toto bolo možné, zatiaľ ešte nevieme čítať myšlienky ani vidieť očami iného človeka, čo má práve otvorené vo svojom počítači. Jej odpoveď znela: „No mám problém s dokumentom, ktorý neviem sama vyriešiť, a je to DLHÝ dokument.“ Ďakujem, to naozaj pomohlo.
- Študentka volá: „Prosím vás, neviem kam mám poslať moju žiadosť o neskorší termín skúšok, na fakultu medicíny alebo fakultu ošetrovateľstva?“ To naozaj existujú študenti, ktorí nevedia, na akej fakulte študujú, alebo majú problém nahliadnuť na stránku univerzity a zistiť si to?
- „Prosím vás, mám stretnutie s niekym, ale nepamätám si meno, ani pozíciu toho človeka, viete mi pomôcť?“ Hmm…
- „Prosím vás, môžete ma prepojiť na môjho všeobecného lekára? Ale neviem jeho meno.“ Hmmmm…
- Študenti boli oboznámení, že majú určité dokumenty dodať emailom. Minimálne 5x za deň niekto príde a chce ich odovzdať v tlačenej podobe (čo nám proces nepovoľuje), a mnohí sa ešte sťažujú, že to NIKDE nebolo napísané, alebo že oni sem kvôli tomu hodinu cestovali. Smola, nabudúce skúste poriadne čítať.
Už som ti predsa poradil. Aj ty máš právo ...
v Australii su uz zrejme roboti na volajucej ...
Skúste ešte raz prečítať blog s porozumením.... ...
V AMERITZI majú aj pasy? ...
Trocha nadhľadu pomôže. Na druhej strane, ...
Celá debata | RSS tejto debaty