amelia

Túto otázku som si kládla vždy, keď som stretla niekoho, kto pobudol nejaký čas v Austrálii, a predsa sa mu v Kanade páčilo viac. Vyše dvoch rokov som žila v kanadskom Vancouveri, kde prší viac ako v Anglicku, minimálna mzda sa pohybuje okolo 12 CAD na hodinu (pre porovnanie v Austrálii je to okolo 19 AUD, čo je takmer 18 CAD), ceny nehnuteľností sa šplhajú do závratných výšok a marihuanu cítiť na každom kroku. Tak prečo?!

Možno preto, že kanadská príroda viac pripomína tú našu slovenskú. Preto, že Kanaďania sú považovaní za jeden z najzdvorilejších národov na zemi. Alebo preto, že skrátka chceli mať na Vianoce sneh a tmu počas štedrej večere, namiesto 35 stupňov a kúpania sa v oceáne.

Možno je to len „spomienkový optimizmus“, ale aj mňa to zatiaľ po 4 mesiacoch v juhoaustrálskej Adelaide ťahá späť do Kanady. Prečo?

1. V Austrálii mnohé domy nie sú vybavené ústredným kúrením, keďže sa to na tých pár mesiacov neoplatí. A jedna klimatizačná jednotka vám pri nočných teplotách v Adelaide okolo 6-8 stupňov v dvojizbovom byte veľmi nepomôže. Takže paradoxne nikde mi nebola taká zima, ako tu v Austrálii. Poviete si, že veď v Sydney to azda bude iné, to nie je až tak na juhu. Pre vašu predstavu: kamoška v Sydney spala v troch mikinách.
2. Keď som začala ako jediná východoeurópanka pracovať na študijnom oddelení jednej z tunajších univerzít, bola som vďačná za to, že si budem môcť vyskúšať prácu v skutočne austrálskom kolektíve. Všetci okolo mňa sú totiž rodení Austrálčania alebo dávni prišelci z Británie, a teda už naturalizovaní. Moja radosť však trvala len dovtedy, kým som pochopila, že hoci ja mám záujem spoznať novú krajinu a ľudí v nej žijúcich, naopak to nefunguje. Nikoho nejaká Slovenka a jej životný príbeh nezaujíma, tobôž život na Slovensku, či v Kanade. Zistila som, že to asi nebude to, čo som očakávala, po tom, čo som si v môj druhý pracovný deň prisadla počas obednajšej pauzy ku kolegyni, ktorá sedela v miestnosti pre personál sama. Reku, vyzerá byť v mojom veku, skúsim sa prihovoriť. Po celý čas obeda som sa však cítila divne, až nepríjemne. Na moje počudovanie som počas ďalších dní zistila, že ľudia tu nesedia pri spoločnom stole, ani keď idú obedovať v ten istý čas a poznajú sa. Vtedy som pochopila, že som bola počas kolegyninho obeda nevítaným elementom. Odvtedy som sa o spoločný obed pokúsila ešte raz, ale nedopadlo to o nič lepšie. Skrátka, v práci som nezapadla, ale otázne zostáva, či je to mnou, alebo nimi.
3. Počas zimy tu okrem umelého klziska o veľkosti väčšej triedy so vstupným 17 AUD, ktoré funguje len 4 týždne, športové vyžitie zimnými športami nehrozí. A ja milujem lyžovanie a korčuľovanie… Ale leto mi to svojimi možnosťami vynahradí!
4. Rozmanitosť stravy v reštauráciách a aj jej chuť nie je zďaleka tým, na čo som si zvykla vo Vancouveri. Chýba mi výborné pho na zahriatie a aj rôznorodé sushi. Niežeby to tu nebolo, ale je to iné. Aspoň tu majú chutnejšiu vodu z vodovodu. Žitný ostrov má vážnu konkurenciu.
5. K tým reštauráciám: nerozumiem tomu, prečo tie pri pláži otvárajú aj počas víkendov až o piatej poobede, a prečo ich situovali v uliciach kolmých na promenády, kde padne tieň oveľa skôr, a nie pozdĺž pláže, odkiaľ by sa dal krásne pozorovať západ slnka. (Možno to pochopím počas vrcholiaceho leta, keď ešte budem za ten tieň vďačná.)
6. Ak si o deviatej večer zmyslíte, že máte chuť na niečo, čo si doma neuvaríte, nemáte šancu. Reštaurácie sú zatvorené, zostáva vám fast food.
7. Dať si spraviť manikúru sú tu vyhodené peniaze, keďže sa vám shellac začne olupovať ešte v ten deň. Za pedikúru v niektorých salónoch považujú nanesenie laku, čo znamená, že si doma tie drsné päty musíte aj tak obrúsiť samy.
8. V Adelaide by sa Sulíkovi určite nepáčilo, keďže väčšina obchodov a služieb aj v nákupných centrách je tu s výnimkou štvrtku a soboty zatvorená už o piatej, okrem veľkých potravinových reťazcov a obchodov so zmiešaným tovarom typu Kmart.
9. Neveľká československá komunita ľudí vo veku pod 35 rokov v tomto meste sťažuje nájdenie si spoločnosti, ak si chcete pokecať vo svojom rodnom jazyku.
10. Austrálska angličtina je neporovnateľne náročnejšia na porozumenie než kanadská. A keď sa ma ešte raz niekto opýta „Hi, how are you?“ po siedmy krát, aj keď sa ma to už v ten deň pýtal 6 krát, asi sa neudržím :-).

Takže netrpezlivo čakám na leto a vypršanie môjho pracovného kontraktu ako dočasného pridelenca a dúfam v pozitívne zmeny a vývoj situácie. V januári idem objavovať krásy Kangaroo Island a východného pobrežia Austrálie, tak uvidíme, aké budú moje dojmy z iných miest Austrálie.